50 rokov Terasy – 2. časť
V prvej časti seriálu o Terase sme sa venovali všeobecnej charakteristike najväčšieho košického sídliska. V dnešnom pokračovaní sa pozrieme bližšie na históriu územia pred tým, než tam začali plánovať a následne stavať panelové sídlisko. Spomenieme staré názvy jednotlivých lokalít, na videu si ukážeme vojenskú ceremóniu na „cvičáku“ a nevynecháme ani dôležitú ochrannú vodnú priekopu, ktorá kedysi viedla naprieč terasou.
Dôležitá križovatka pod terasou
Široká planina za západnou hranicou mesta už od nepamäti oddeľovala mesto Košice od neďalekej obce Myslava ležiacej v doline Myslavského potoka. Zo severu ju ohraničovala stará spišská hradská (Régi szepességi út) a cintorínske lokality Kalvária a Rozália. Práve územie pod Kalváriou, zhruba v miestach dnešného Festivalového námestia, bolo významným styčným bodom viacerých príjazdových ciest do Košíc.
Viedla odtiaľ vicinálna cesta od lokalít Čičky a Šajba, kde sa nachádzalo niekoľko menších usadlostí s poliami, neskôr aj kačacia farma. Touto cestou sa bolo možné dostať až do Myslavy, či na Bankov. Na dolnom úseku, neďaleko hranice intravilánu mesta viedla cesta popri Račom potoku, ktorý sa vlieval do Čermeľského potoka pretekajúceho Hlavnou ulicou, neskôr bol však uvedený do kanalizácie a pri hornom mestskom mlyne (dnes križovatka ulíc Masarykova, Jesenského, Štefánikova, Továrenská, Hviezdoslavova, Gorkého a Tyršovo nábrežie) sa vlieval Mlynského náhonu.
Severný okraj terasy na orientačnej mape mesta Košice z roku 1912. Prejdite myšou na obrázok a zobrazí sa vám legenda.
Hliník
V severnej časti planiny sa podľa starých katastrálnych máp rozprestierala lokalita Hliník, v maďarčine uvádzaná často ako Hlinyik, neskôr v „preloženej“ forme Agyagos (agyagos = hliník). Dnes sa v tejto oblasti rozprestiera areál Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura a Luník I.
Krížom cez Hliník kedysi viedla cestička, ktorou sa z Myslavy a od Čičiek dalo dostať do Košíc. Cesta sa neskôr stala základom pre Ipeľskú a Ondavskú ulicu. Do mesta sa idúc touto cestou vstupovalo cez Vojenskú ulicu, na začiatku ktorej sa nachádzal mýtny domček. Vtedy to bola úzka a veľmi strmá ulička zastavaná skromnými rodinnými domami. Na dolnom konci ulice sa nachádzalo Gerhardovo námestie (Gellért tér) so studňou.
Vojenská ulica – zjazd z terasy do mesta. Fotografia pochádza z publikácie Az elveszett város: képek az egykori Kassáról.
Miesto, kde „hvižďal“ vietor
Západne až juhozápadne od Hliníka – tam, kde sú dnes Luníky II a III – sa nachádzala lokalita známa pod menom Vyšné košické pole (Felső kassai föld). Práve tu sa v minulosti rozprestieralo vojenské cvičisko – v maďarčine označované ako Gyakorló tér, v nemčine ako Exercir Platz.
Košická vojenská posádka sem chodievala pravidelne nacvičovať manévre. Šírou planinou zvykol veľmi často „hvižďať“ povestný košický severák a preto „cvičáku“ prischlo ľudové pomenovanie hviždžak. Okrem spomínaných manévrov sa tu často konávali aj rôzne vojenské ceremónie. Túto skutočnosť nám dokazujú zábery z maďarského filmového týždenníka z roku 1942 vyobrazujúce odvelenie maďarského honvédstva na východný front.
Územie popretkávané cestami do Myslavy
Poniže Vyšného košického poľa sa rozprestieralo Nižné košické pole (Alsó kassai föld). Dnes by sme tam našli budovu Magistrátu mesta Košice a Luník IV. Od vyšného poľa bývalo oddelené jednou z mnohých cestičiek smerom na Myslavu. Táto viedla krížom cez Terasu smerom na Pivničnú (Pince utca, dnes súčasť Floriánskej) a Mesačnú ulicu (Csillag utca, dnes súčasť Floriánskej) a ďalej po dnešnej Floriánskej, Šrobárovej a Alžbetinej až ku Dómu svätej Alžbety.
Na mieste dnešných Luníkov V a VI sa nachádzala lokalita známa ako Pod jarkom (Kis árok alatt), ktorú v severovýchodno–juhozápadnom smere pretínala Myslavská cesta, hlavná prístupová cesta z Košíc do Myslavy vedúca od dnešnej Štúrovej ulice. Koncom 19. storočia v tejto lokalite vznikli tehelne i tzv. keramická továreň, ktoré po druhej svetovej vojne fungovali ako národný podnik Východoslovenské tehelne. Tento priemyselný komplex jestvoval až do začiatku 80. rokov, keď bol postupne nahradený panelákmi (takzvané „sídliská“ Moldavská a Tri hôrky).
Miesta, kde sa dnes nachádza Luník VII boli v minulosti označované názvom Nad jarkom (Kis árok felett), juhozápadne odtiaľ sa nachádzala lokalita Unhuber (maďarsky Unnuber) – tam dnes leží Luník VIII.
Myslavská cesta – zjazd z terasy do mesta smerom na Štúrovu ulicu. Dnes sa v týchto miestach nachádza Toryská ulica. Fotografia pochádza z publikácie Az elveszett város: képek az egykori Kassáról.
Ochranná priekopa
Široká planina na západných svahoch Košíc bývala bohatá na povrchové i podpovrchové vody. Potoky, ktoré tento priestor odvodňovali, tiekli o. i. aj po dnešnej Ulici Československej armády, Zádielskej, Floriánskej i Štúrovej ulici. Za feudálnych čias, keď mali Košice mohutné opevnenie, tieto potoky napájali hradobné priekopy. Po zbúraní hradieb priekopy i napájajúce potoky stratili svoj význam, navyše sa pri prudkých dažďoch vylievali a zaplavovali západný hušták (dnes sídlisko Kuzmányho).
Začiatkom 20. storočia vznikli plány na kompletnú reguláciu vôd na západných svahoch, a to vybudovaním Hlinickej ochrannej priekopy (maďarsky Hlinyiki ővárok). Priekopa sa budovala v roku 1906 v smere potoka Galgovec a po vybudovaní odvádzala vody mimo kanalizácie od Kalvárie cez vojenské cvičisko naprieč celou terasou až ku Šibenej hore (dnes sídlisko Železníky), poza verejný cintorín až do lokality Nižné kapustníky, kde bola táto priekopa vyústená do Hornádu.
V dnešnej časti sme sa pozreli bližšie na jednotlivé lokality, ktoré sa nachádzali na západných svahoch Košíc. V nasledujúcej časti seriálu o Terase sa pozrieme na prvé stavby na tomto území, ktorými boli skromné štvrte rodinných domčekov.
Uverejnené: 25. februára 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.
Podkladové mapy pochádzajú zo súkromných zbierok.