Foto Košice.eu – 50 rokov Terasy

xhtml

50 rokov Terasy – 5. časť

Kategória: 50 rokov Terasy

Uverejnené: 05. jún 2012 | 08:50

V piatej časti seriálu o Terase sa pozrieme bližšie na prvé ucelené zástavbové štúdie, ktoré vznikli súbežne so Smerným územným plánom (SÚP) mesta koncom 50. rokov. Štúdie i samotný SÚP vznikli v súvislosti s definitívnym upresnením plánu na hospodársky a sociálny rast Košíc, ktoré zasa súviselo s definitívnym schválením výstavby Východoslovenských železiarní.

Štúdia Hruška–Steller

Najprv sa pozrieme na štúdiu z dielne profesora Hrušku a Ing. Stellera z Bratislavy. Tá počítala s Terasou ako s 12–rajónovým sídliskom siahajúcim od Kalvárie až po Šibenú horu. Novinkou oproti v tom čase stavaným sídliskám v intraviláne mesta, bolo zakomponovanie veľkorysej občianskej vybavenosti a to nie len na sídliskovej, ale aj celomestskej a nadmestskej úrovni.

Sídlisko malo navrhnuté dve hlavné dopravné tepny navzájom sa križujúce v jeho približnom geometrickom strede. Severozápadno-juhovýchodná tepna je v podstate dnešná Trieda SNP a Alejová ulica. Severovýchodno-juhozápadná tepna bola vytvorená z Moldavskej cesty a Štúrovej ulice a plnila funkciu expresnej cesty Košice–VSŽ. Táto komunikácia mala nadväzovať na výpadovú komunikáciu Solovjevova–Duklianskych hrdinov–Prešovská cesta a mala viesť na úpätí terasy, popri západnom okraji sídliska Kuzmányho. Na úrovni starej sladovne sa mala nachádzať mimoúrovňová križovatka so Štúrovou ulicou.

Tandem Hruška–Steller koncipoval jednotlivé rajóny ako „mestečká v meste“. Teda každý z nich mal navrhnutú základnú ponuku služieb a vybavenia – t. j. základnú školu, detské jasle a obchodné stredisko. Obytné budovy boli v prevažnej miere vysunuté na okraj ku vnútrorajónovým spojovacím komunikáciám, čo vytvorilo takzvané vnútroblokové „kľudové“ priestory. Na okrajoch niektorých rajónov boli navrhnuté ihriská, priestory pre kultúru, resp. priestory pre celosídliskovú či celomestskú vybavenosť. Obytné časti boli od hlavných tepien oddelené a odizolované líniovou zeleňou.

Pohľadová skica hlavnej mestskej triedy Terasy podľa návrhu architektov Hrušku a Stellera. Zdroj: Hruška, Emanuel: Vývoj stavby miest, 1961

Architekti do blízkosti križovatky dvoch hlavných tepien Nového mesta celkom správne umiestnili neobytné objekty. Na východný okraj Moldavskej cesty umiestnili športový areál, na náprotivnej strane zas vyhradili priestor pre novú električkovú remízu a budovu riaditeľstva dopravného podniku. Na severozápadný okraj križovatky umiestnili plochu občianskeho vybavenia v podobe spoločenského pavilónu a ubytovne.

Štúdia neriešila prestavbu a asanáciu tzv. „starej Terasy“ ani areálu Východoslovenských tehelní na Moldavskej ceste. Plochy síce boli v Smernom územnom pláne mesta Košice z roku 1959 určené na prestavbu, avšak prednosť dostala prestavba západného a južného huštáku na sídliská Kuzmányho, Juh a Juhovýchod. Plocha tehelní a rodinných domov na Moldavskej sa nakoniec riešila až dodatočne v 70. a 80. rokoch dourbanizovaním Luníkov V a VI.

Zástavbový plánik Terasy z dielne architektov Hrušku a Stellera. Zdroj: Hruška, Emanuel: Vývoj stavby miest, 1961

Štúdia Hladký–Hruška

Druhú zástavbovú štúdiu vypracoval košický architekt Hladký v spolupráci s profesorom Hruškom z Bratislavy. Táto štúdia vychádza z rajonizačnej koncepcie predošlého návrhu. Dve základné dopravné tepny Nového mesta boli umiestnené úplne totožným spôsobom. Navrhnutých bolo spolu 10 rajónov, teda o dva menej, než navrhli Hruška so Stellerom.

Obytné budovy v každom rajóne sú medzi sebou úzko prepojené, pričom sa striedajú bodové i radové blokové sekcie. Na okrajoch rajónov boli navrhnuté oddychové priestory doplnené o základné občianske vybavenie, školy, ihriská a zelené plochy. Okrajové zelené plochy tak mali plniť okrem iného aj funkciu izolátorov dopravného hluku z hlavných komunikácií.

V bezprostrednom okolí križovatky hlavných tepien sídliska boli rovnako, ako v predošlom návrhu, situované objekty vyššieho občianskeho vybavenia – spoločenský pavilón, multifunkčný športový areál s futbalovým štadiónom a areál dopravného podniku.

Počítalo sa taktiež aj s expresnou komunikáciou vedúcou na rozhraní starého a nového mesta, ktorá mala byť plne mimoúrovňová a štvorprúdová so smerovým rozdelením jazdných pásov. Križovatky pri amfiteátri, zimnom štadióne a športovom areáli boli navrhnuté vo forme mimoúroňového kruhového objazdu.

V severnej časti sídliska bol v blízkosti amfiteátru navrhnutý areál Fakultnej nemocnice LF UPJŠ, nakoľko sa počítalo, že po expanzii mesta, po ktorej sa mal počet obyvateľov mesta zdvojnásobiť, už pôvodná nemocnica na Rastislavovej ulici postačovať nebude.

Štúdia zástavby Terasy vytvorená architektmi Hladkým a Hruškom. Zdroj: Hruška, Emanuel: Vývoj stavby miest, 1961

Tieto, ale aj ďalšie štúdie, ktoré pre Terasu vznikli, sa stali základom pre spracovanie definitívneho zastavovacieho plánu budúceho sídliska i jednotlivých okrskov. Konečný variant vypracovával v rokoch 1959 až 1962 kolektív architektov okolo Bertolda Hornunga z košickej pobočky Stavoprojektu. V priebehu troch rokov boli uskutočnené viaceré koordinačné porady s ostatnými projektovými organizáciami, či už na úrovni jednotlivých ateliérov alebo na celorepublikových urbanistických sekciách Zväzu architektov.

Intenzívnym vývojom prechádzali otázky úrovne bývania, bytového problému i technologického prevedenia stavieb. Dokončoval sa tiež i celokrajský typ panelákov K–61, ktorý vychádzal zo zlínskeho typu G–57, ktorý bol použitý na sídlisku Mier a Juh. O vývoji konkrétnych zástavbových plánov a ich definitívnej podobe bude reč v nasledujúcej časti seriálu.