50 rokov Terasy – 6. časť

V predošlej časti sme sa zaoberali popisom prvých urbanistických koncepcií, ktoré boli vypracované pre plánované sídlisko koncom päťdesiatych rokov. V dnešnej časti sa pozrieme na podrobnejšie zástavbové plány jednotlivých okrskov – Luníkov. Tie sa začali vypracovávať v roku 1959 a do začiatku samotnej výstavby v roku 1962 prešli viacerými obmenami.

 

 

Od JRD ku Terase

Intenzívny vývoj plánov Terasy je možné zdokumentovať porovnaním zástavbových plánov jej severnej časti z rokov 1959, 1960, 1961 a 1962. Pracovali na nich dvaja architekti-urbanisti z košickej pobočky Stavoprojektu – Ing. arch. Bertold Hornung, rodák z Ostravy a Košičan Ján Gabríny.

Architekt Gabríny mal v tom čase už bohaté skúsenosti a množstvo realizácií po celých Košiciach – v päťdesiatych rokoch naprojektoval sídliská Košice I, Košice II a Komenského, spolupracoval tiež na projektoch Domu umenia a amfiteátra, bol autorom budovy Energetických závodov. Paralelne s projektovaním Terasy pracoval na prestavbe Ulice Československej armády, kde od prelomu 50. a 60. rokov prebiehala družstevná výstavba tehlových blokov.

Architekt Hornung bol v roku 1957 vyslaný z Prahy do Košíc za účelom projektovania stavieb pre Jednotné roľnícke družstvá. Razom sa však prepracoval ku oveľa väčším projektom – urbanizácii Terasy a vypracovávaniu Smerného územného plánu mesta.

 

 

Prvá verzia plánu (1959)

Územný plán Terasa–sever z roku 1959 koncipoval obytné budovy na jednotlivých Luníkoch v prevažnej miere do pravouhlých skladieb. Na niektorých miestach možno badať takmer úplné opakovanie sa obytných skladieb. Centrálna časť každého okrsku bola vyhradená pre park, verejné priestory a základné občianske vybavenie – základnú školu s jasľami a skôlkou, obchodné stredisko, resp. aj kultúrne stredisko. Na hranici Luníkov II a III bol vyhradený priestor pre celosídliskovú vybavenosť v podobe kolektívneho domu s reštauráciou, obchodného strediska a kina pre 800 návštevníkov.

 

Zástavbový plán Terasa–sever z roku 1959. Zdroj: Východoslovenský stavbár.

 

 

Prvá zmena plánu (1960)

V roku 1960 došlo k čiastočnému zrevidovaniu podrobného územného plánu, vychádzajúc zo zmenených technologických požiadaviek. Luník I ostal bezo zmien, na Luníku II došlo k čiastočnému preskupeniu obytných budov do kratších sekcií. Zmenou tiež prešla plocha občianskeho vybavenia (kolektívny dom a kino) i usporiadanie obytnej časti okrsku Luník III.

 

 

Zástavbový plán Terasa–sever z roku 1960. Zdroj: Východoslovenský stavbár.

Druhá zmena plánu (1961)

Plán severnej časti Terasy prešiel výraznými zmenami aj v roku 1961. Stalo sa tak v súvislosti s finalizáciou riešenia celokrajského typu panelových domov K–61. Prepracované boli všetky tri okrsky, ktoré plán zahŕňal – prehĺbili sa tiež funkčné vzťahy medzi obytnými zónami a celé územie bolo obohatené o vzájomne prepojené veľkorysé parkové priestory.

V značnej miere sa tak uplatnila koncepcia bývania v parku, ktorá sa používala v tzv. záhradných mestečkách v Nemecku a Holandsku už v medzivojnovom období.

 

Zástavbový plán Terasa–sever z roku 1961. Zdroj: Východoslovenský stavbár.

 

 

 

---

Uverejnené: 21. júna 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.