50 rokov Terasy – 7. časť
V predošlej časti sme sa začali venovať podrobným zastavovacím plánom jednotlivých okrskov sídliska Terasa. Spomenuli sme celý vývoj severnej časti Terasy od prvopočiatkov plánovania až po definitívnu verziu. V dnešnej siedmej časti seriálu bude reč o plánovaní zvyšných Luníkov v južnej časti Terasy.
Po spustení výstavby prvých blokov na Terase sa projekčný tím okolo Bertolda Hornunga a Jána Gabrínyho zameral na vyprojektovanie južnej časti Terasy. Prvé štúdie z konca 50. rokov síce riešili západnú terasu ako dvanásťrajónové siahajúce až po Šibenú horu, avšak časť územia za Moldavskou cestou (tzv. V. obvod) bola zmenou územného plánu nakoniec preradená k športovej vybavenosti, čo umožnilo výstavbou Všešportového areálu. Zvyšok plochy pri Šibenej hore určenej na sídliskovú zástavbu bol následne od riešenia sídliska Terasa delimitovaný.
V polovici šesťdesiatych rokov tam nakoniec vznikol projekt sídliska Železníky – pôvodne až s desaťtisíc bytovými jednotkami, no po prehodnotení vhodnosti lokality bol „okresaný“ len na čosi vyše poldruha tisíca bytov.
Štúdia zástavby tzv. V. obvodu. Autori: Alexander Bél, Ján Kurča, Eva Bedinčáková. Na severe je vedená Alejová ulica, na západe Moldavská cesta. Na severovýchodnom okraji bol navrhnutý športový areál s futbalovým štadiónom. Areál bol zväčšený po zrušení plánov na zástavbu tohto územia sídliskom. Zdroj: Malinovský, Viktor. 20 rokov Stavoprojektu v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Nové obvodové centrum
V strednej časti sídliska Terasa, medzi Luníkmi III a IV a I a V, bol vynechaný široký pás s rozmermi 200×1200 metrov, ktorý pretína sídlisko v západo-východnom smere. Tento pás bol vyhradený pre účely tzv. „Nového obvodového centra mesta“, ktoré malo plniť funkciu centrálnej kultúrno-spoločenskej zóny sídliska a funkciu akéhosi druhého centra mesta.
Jeho súčasťou je dnes park, budova Magistrátu mesta Košice (pôvodne budova straníckych orgánov KSČ), budova MČ Košice–Západ (pôvodne budova ObNV Košice II.) a Obchodné centrum Galéria. Zvyšok tohto územia tvorí bývalé asanačné pásmo, súčasť tzv. „starej Terasy“, zastavané skromnými rodinnými domami, z ktorých väčšina je v havarijnom stave.
Hoci bolo toto územie v priebehu uplynulých päťdesiatich rokov riešené niekoľkými štúdiami, dodnes nebola zrealizovaná ani jedna z nich. O tom však podrobnejšie až v nasledujúcej epizóde.
Vynechávanie pásu pre Nové obvodové centrum. Pohľad je zo žeriavu na stavbe Luníka V smerom na severovýchod, na Luníky I až III. Zdroj: Východoslovenský stavbár.
Nové typy panelákov
Vypracovanie zastavovacieho plánu obytného okrsku Luník IV bolo zverené Jánovi Gabrínymu. Ten nadviazal na koncepciu z predošlých Luníkov založenú na vytváraní zelených vnútroblokových priestorov. Vo východnej časti okrsku boli použité ešte bloky typu K–61, v západnej sa naplno presadili nové tzv. „pražské typy“ T–08 B v podobe menších štvorpodlažných blokov.
Luníky V a VI vznikli opäť pod taktovkou Bertolda Hornunga. Prvýkrát sa tu presadili bloky koncipované do tvaru hviezdic. Upustilo sa síce od vytvorenia jedného centrálneho parku v strede okrsku, no hviezdice rozdeľujú priestor na viacero menších parčíkov a plôch prídomovej zelene, ktoré vytvárajú rovnako príjemné prostredie. Medziblokové priestory sú opäť vyplnené detskými ihriskami, obchodným strediskom, školou a škôlkou. Na tomto „dvojluníku“ (V a VI) sa použili nové typy panelákov T–06 B KE, ktoré sa v tom istom čase stavali aj na sídliskách Kuzmányho a Železníky, neskôr aj na Jazere, v Krásnej, či Furči.
Na južný okraj, až ku križovatke Trieda SNP × Moldavská cesta × Alejová ulica, bol umiestnený 2000–lôžkový internát VSŽ so spoločenským pavilónom. Vo východnej časti ostalo stáť ešte niekoľko rodinných domov postavených za prvej republiky a areál tehelní. Plocha, ktorú tieto objekty zaberali, bola prestavaná na pokračovanie sídliska v priebehu 70. a 80. rokov. Posledná dostavba sa konala v druhej polovici 80. rokov v lokalite Tri hôrky a použitá tu bola už nová sústava panelákov P 1.14 známa zo sídlisk KVP a Ťahanovce.
Zástavbový plán Luníkov IV až VIII. Zdroj: Malinovský, Viktor. 20 rokov Stavoprojektu v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Posledné Luníky
Bertold Hornung v spolupráci s Františkom Grobauerom spracovali v polovici 60. rokov zastavovací plán Luníka VII. Naplno sa tu už prejavila novátorská koncepcia „hviezdicových“ blokov otestovaná na Luníkoch V a VI. Hviezdice sú na niektorých miestach doplnené bodovými osempodlažnými blokmi typu T–06. V severozápadnej časti okrsku bolo umiestnením menších štvorpodlažných blokov T–08 nadviazané na susedný Luník IV.
O čosi južnejšie bola umiestnená budova základnej deväťročnej školy – výnimočne však nebol použitý typový projekt, ale experimentálna koncepcia z dielne Ivana Šuhajíka, ktorý budovu naprojektoval ako najmodernejšiu školu vo Východoslovenskom kraji.
Posledným okrskom Terasy je Luník VIII, ktorý ako jediný leží až za Popradskou ulicou. Jeho autorom už nie je Bertold Hornung, ktorý sa podieľal na koncepcii predošlých Luníkov. V priebehu polovice 60. rokov sa po výhre v urbanistickej súťaži na riešenie pražskej hlavnej stanice vrátil späť do Prahy. Okrem toho sa zúčastňoval aj na prípravách stavby pražského metra, pričom bol ostro konfrontovaný návrhmi sovietskych odborníkov. Navyše, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa rozhodol opustiť Česko-Slovensko a cez Viedeň sa nakoniec dostal až do Veľkej Británie, kde sa usadil.
Zastavovací plán Luníka VIII teda vypracoval kolektív architektov košického Stavoprojektu v zložení František Gašparík, František Miháľ a Ľudmila Zidorová. Urbanistickou koncepciou autori nadviazali na predošlé Hornungove Luníky a bloky opäť rozmiestnili do hviezdic. V tomto okrajovom okrsku Terasy došlo k zníženiu podlažnosti na štyri až šesť podlaží. Východne od obytnej časti bola vyčlenená plocha pre internáty vtedajšej Vysokej školy technickej, ktorých výstavba sa uskutočňovala postupne v 70. a 80. rokoch.
Nasledujúca epizóda bude venovaná päťdesiatročnému problému Košíc – Novému obvodovému centru, priestoru od tzv. „Salámového parku“ až po starú sladovňu na Štúrovej ulici.
Uverejnené: 6. júla 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.