50 rokov Terasy – 10. časť
Jubilejnou desiatou časťou dnes zakončíme rozprávanie o Obvodovom centre Terasa. Aj napriek prepracovaným štúdiám zo 70. a 80. rokov zastihla revolúcia v roku 1989 toto územie v nízkom štádiu realizácie zámerov. V nových pomeroch ďalšia výstavba podľa „starých“ plánov neprichádzala do úvahy.
Nová štúdia
Začiatkom deväťdesiatych rokov bola vypracovaná nová štúdia, ktorá sa stala základom pre regulačný plán Obvodového centra Terasa. V roku 1999 došlo k jeho čiastočnej aktualizácii a v tejto podobe platí dodnes.
Existujúci regulačný plán Obvodového centra Terasa bol schválený Mestským zastupiteľstvom mesta Košice uznesením č. 179 zo dňa 17. decembra 1992. Územie riešené regulačným plánom má rozlohu 28 ha. Na 6 ha sú už v súčasnosti postavené administratívne a obchodné prevádzky, nachádza sa tu budova Magistrátu mesta Košice a Miestneho úradu MČ Košice–Západ. Zvyšných 22 ha je čiastočne využívaných ako zeleň, čiastočne sú tu rozostavané objekty (kostol za „bielym domom“) a čiastočne je územie nevyužité alebo nevhodne využívané na bývanie v schátralých prízemných domoch (tzv. asanačné pásmo). Súčasné spracovanie regulačného plánu predpokladá v časti územia veľkoplošnú asanáciu a pomerne veľa preložiek existujúcich sietí.
V rámci regulačného plánu je navrhnuté toto územie zastavať intenzívnou stavebnou štruktúrou, so širokou škálou priestorov, objektov a zariadení verejných a spoločenských aktivít. Všetky tieto aktivity majú byť usporiadané okolo základnej kompozičnej kostry do jednoznačne definovaných priestorov ulíc a námestí.
Východná časť
Západná časť obvodového centra je ohraničená Triedou SNP z východu, Ružínskou ulicou zo severu, Ulicou slobody zo západu a Toryskou ulicou z juhu. Táto plocha je v súčasnosti, v porovnaní s ostatnými dvoma východne ležiacimi časťami, prakticky zastavaná definitívnymi objektami.
Päťpodlažné panelové domy na Ulici Slobody 26–36 a Ružínskej ulici 2–16 umožňuje regulačný plán nadstavať o ďalšie dve podlažia. K bloku na Ulici slobody je takisto dovolená prístavba z juhu, ktorá môže slúžiť potrebám občianske vybavenosti.
Takzvaný „salámový park“, ktorý spomínané bloky ohraničujú, regulačný plán ponecháva ako plochu verejnej zelene, prípadne doplnenú o detské ihrisko. Uvažuje sa tu však na ploche približne 14 500 m2 aj s výstavbou jednopodlažného podzemného parkoviska pre 230 automobilov. Východne od parku sa nachádza kompaktný blok občianskej vybavenosti, v ktorom sa nachádza budova Lekárskej pohotovostnej služby vybudovaná ešte v 60. rokoch a Gréckokatolícky kostol. Od roku 2010 tu vyrastá aj kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Salámový park. Pod ním môže vyrásť podzemná garáž. Bytovky v pozadí môžu byť nadstavané o dve podlažia.
Za pohotovosťou a kostolmi sa nachádza široký zelený pás s chodníkmi pre peších. Ďalej na východ sa rozprestiera rozsiahla budova Magistrátu mesta Košice vybudovaná v rokoch 1979–1985 a ešte pred ňou aj rímsko-katolícky farský úrad svätého Gorazda a spoločníkov s kostolom. Ten naprojektoval kolektív košických architektov v zložení Jozef Fabian, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský ešte v roku 1992. Postavený bol v rokoch 1993–1999 a patril medzi prvé kostoly v Košiciach postavené po roku 1989.
Regulačný plán pripúšťa možnosť výstavby troj– až osempodlažného objektu občianskej vybavenosti (hotel, banka, administratíva a pod.) pri križovatke Ružínskej ulice a Triedy SNP, ktorý môže byť prepojený s objektom mestského magistrátu. Takúto výstavbu umožňoval aj Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, avšak po protestoch obyvateľov v roku 2011 bude táto plocha zmenená na plochu verejnej zelene.
Budova Magistrátu mesta Košice. Vpravo bolo donedávna možné pristavať až osempodlažnú budovu.
Stredná časť
Prostredná časť Obvodového centra Terasa je vymedzená Triedou SNP, Laboreckou, Toryskou a Ružovou ulicou. Približne dve tretiny územia sú už zastavané definitívnymi stavbami, posledná tretina na východnom okraji územia je určená na prestavbu (Brečtanová, Blatná a Robotnícka ulica).
V západnej časti sa nachádza komplex budov tvorený Miestnym úradom MČ Košice–Západ s tzv. „obrátenou pyramídou“, Cudzineckou políciou s pasovým oddelením, bývalými objektmi spojov (neskôr Slovenských telekomunikácií) a Datasystému (dnes Datas). V rokoch 2006–2007 bola časť tohto bloku budov rekonštruovaná na Trade Center Košice s prenajímateľnou plochou približne 8 tisíc metrov štvorcových. Časť z týchto plôch je dodnes nevyužitá.
Komplex administratívnych budov pri OC Galéria.
OC Galéria = koniec pešieho ťahu (?!)
Južne od spomínaného komplexu budov sa nachádza parkovisko pre približne 230 automobilov a ďalej na východ už obchodné centrum Galéria. To bolo postavené v dvoch etapách v rokoch 2003–2004 a 2008–2009. Dostavba obchodného centra patrí medzi najkritizovanejšie stavby z posledného obdobia.
Prvým dôvodom je vonkajší vzhľad objektu, ktorý pripomína obrovskú modrú škatuľu, čo niektorí považujú za vrchol nevkusu, ktorý nespĺňa základné kritériá dizajnu. Výhrady voči tomu mal svojho času aj dnes už bývalý hlavný architekt mesta Martin Drahovský.
Druhým veľkým nedostatkom tejto budovy je fakt, že zabrala plochu určenú pre peší ťah z obvodového centra až do historického jadra mesta, s ktorým sa počíta už od sedemdesiatych rokov. Regulačný plán na tomto mieste nariaďoval ponechať šírku 12 až 20 metrov pre pešiu zónu doplnenú o líniovú zeleň, teda verejný priestor. Alternatívne sa počítalo aj s ustúpenými nárožiami, čo by pešiu komunikáciu rozšírilo až na 32 metrov. Tieto regulatívy však neboli naplnené a „veľká modrá škatuľa“ tento priestor „zhltla“. Koncepcia vyše štyridsať rokov zamýšľaného pešieho ťahu tak stroskotala. Kompaktná pešia zóna od „obrátenej pyramídy“ až po Floriánsku ulicu zanikla skôr, než vôbec stihla vzniknúť.
„Modrá škatuľa“ obchodného centra Galéria, ktorá zamedzila realizácii pešieho ťahu.
Za Galériou
Za obchodným centrum Galéria sa nachádzajú ešte tri pôvodné ulice (Brečtanová, Blatná a Robotnícka) s asi tridsiatkou schátraných objektov postavených v 20. a 30. rokoch. Na tomto území sa v regulačnom pláne počíta s polyfunkčnými objektmi určenými na bývanie, administratívu a iné občianske vybavenie. Zastavaných by tu malo byť maximálne 40% plochy a predpísaná podlažnosť sa pohybuje medzi 4 až 6 nadzemnými podlažiami. V strede sa počíta s ponechaním 12 až 20 metrov pre peší ťah.
Východná časť
Východná časť Obvodového centra Terasa sa nachádza na hranici mestských častí Staré mesto a Západ. Hranica sa tiahne pozdĺž terénneho zlomu terasy vytvorenej Hornádom. V minulosti sa na tomto mieste končil intravilán mesta, nachádzal sa tu pivovar, sladovňa a domy najchudobnejších.
Je tu zachovaná pôvodná uličná sieť tvorená ulicami Fialková, Floriánska, Husárska, Konvalinková, Stokrásková a Zvončeková, konfigurácia terénu však značne sťažuje zástavbu. V súčasnosti je táto časť silne zdevastovaná čiernymi skládkami odpadu a polozbúranými domami.
Západná strana pri Ružovej ulici by mala byť v budúcnosti zastavaná polyfunkčnými objektmi s podlažnosťou 4 až 5 nadzemných podlaží, ktorá ďalej na východ postupne klesá na maximálne 2 až 3 nadzemné podlažia. Počíta sa so zachovaním pôvodnej uličnej siete, ako aj s rezervou pre peší ťah, ktorý v tejto časti vyústi do tzv. „Parku za sladovňou“.
Na Husárskej a Floriánskej ulici je na ploche takmer 4 ha navrhnutá zástavba málopodlažných objektov (maximálne 2 až 3 nadzemné podlažia). Na okraji „Parku za sladovňou“ pri Zvončekovej ulici sa uvažuje s blokom budov občianskeho vybavenia – teda obchodov, služieb, hotelov a objektov verejného stravovania. Na križovaní Zvončekovej a Konvalinkovej ulice by sa mala nachádzať vstupná brána do parku v podobe námestia, ktoré by malo byť doplnené o dvojpodlažný objekt určený na kultúrne a stravovacie účely.
Zdevastované územie vo východnej časti Obvodového centra Terasa.
Park za sladovňou
Na ploche 4 hektáre je medzi Zvončekovou, Husárskou, Toryskou a Štúrovou ulicou plánovaný tzv. „Park za sladovňou“. Regulačný plán tu počíta z rozdelením plochy verejnej zelene parkovými úpravami na niekoľko menších častí s odlišným charakterom.
Do parku majú byť zakomponované aj zvyšky bývalého evanjelického cintorína, ktorý bol zničený v 70. a 80. rokoch. Dominantou cintorína je hrobka rodiny Rothovcov, ktorá ostala zachovaná dodnes a je pamiatkovo chránená. Regulačný plán pripúšťa s využitím tohto objektu pre funkciu občianskej vybavenosti (napr. služby pre návštevníkov parku) pri rešpektovaní zásad pamiatkovej ochrany.
Roklinu za starou sladovňou s hustým porastom vysokej zelene sa navrhuje vyriešiť ako „prirodzenú zeleň“, s plynulým prechodom do „anglického parku“ smerom na Terasu.
V približnom geometrickom strede parku sa nachádza bývalý objekt stanice mladých prírodovedcov, ktorý regulačný plán navrhuje prestavať na viacúčelový objekt so službami pre návštevníkov parku.
Existujúci objekt starej sladovne, ktorý je pamiatkovo chránený, je navrhnuté adaptovať pre potreby služieb, obchodov, prípadne aj stravovania, kultúry a rekreácie. Severne od sladovne je navrhnutý parkovací dom pre 200 automobilov.
Regulačný plán Obvodového centra Terasa vypracovaný v roku 1991, aktualizovaný v roku 1999. Autori: Ing. arch. Dezider Kovács, Ing. arch. Dušan Marek, Ing. arch. Jozef Žiaran. Autori aktualizácie: Ing. arch. Peter Murko, Ing. arch. Martin Jerguš. Zdroj: Mesto Košice (dostupné online)
Nabudúce...
V nasledujúcej časti bude reč o vyše päťdesiatich umeleckých dielach, ktoré zdobia/zdobili Terasu.
Uverejnené: 3. augusta 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.