50 rokov Terasy – 11. časť
Druhú desiatku epizód seriálu o Terase začneme prehliadkou vyše šesťdesiatich umeleckých diel (plastiky, mozaiky, reliéfy, sochy), ktoré na tomto sídlisku počas jeho päťdesiatročnej histórie vznikli (bohužiaľ, niektoré z nich medzičasom zanikli). V dnešnej časti spomenieme diela v areáli nemocnice a na Luníku I.
Kultúrny boom
V šesťdesiatych rokoch, keď sa začala budovať Terasa, panoval v celej republike okrem stavebného a priemyselného rozmachu aj rozmach kultúrny. Východoslovenské železiarne na prelome 60. a 70. rokov spoluorganizovali niekoľko ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, dokonca aj za účasti „západných“ umelcov. Ich výsledkom bolo viacero plastík, ktoré boli následne umiestnené do Šace, areálu VSŽ, ale aj do Mestského parku, na sídlisko Kuzmányho a aj na Terasu.
Viaceré verejnoprospešné stavby mali v minulosti v rozpočte vyhradenú istú čiastku na výtvarné dotvorenie vonkajšej fasády, priestorov pred budovou či interiérov.
Výtvarné diela tak postupne prenikli z uzavretých priestorov galérií a výstavísk do mestských exteriérov, teda do parkov, na námestia či priamo na fasády verejných budov. Tak tomu bolo aj v Košiciach a špeciálne na Terase, ktorú možno smelo nazvať veľkou pouličnou galériou.
Nástenná maľba od Františka Blaža vo vestibule auly LF UPJŠ.
Umelecké diela v areáli nemocnice
Prehliadku umeleckých diel začneme v areáli Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura. Na prízemí bloku auly Lekárskej fakulty UPJŠ sa nachádza veľká nástenná maľba vyobrazujúca ľudské telo a motívy zdravotníctva. Jej autorom je akademický maliar František Blažo a datovaná je do roku 1984 – teda do roku dokončenia bloku teoretických ústavov.
Pred vchodom do auly sa nachádza monumentálna kovová plastika košického sochára Juraja Bartusza, ktorej hlavným motívom je známa kresba ľudského tela od Leonarda da Vinciho. Vytvorená bola v rokoch 1984 až 1991.
Do vonkajšieho fasádneho obkladu auly je zakomponovaný reliéf od Adolfa Havelku, ktorý vyobrazuje defilé ľudských tvárí doplnené o motívy kvetín a poľnohospodárskych plodín.
Bartuszov Leonardo da Vinci pred aulou LF LPJŠ.
Veľká nástupná plocha do areálu nemocnice (tzv. rondel), ktorú ohraničujú bloky teoretických ústavov a polikliniky, mala byť takisto doplnená o výtvarné dielo. Vstupné námestie tvorí z veľkej časti mohutná oceľová konštrukcia, pod ktorou sa nachádza kryté parkovisko. Prakticky ihneď po jej dokončení sa objavili statické chyby, ktoré bolo potrebné odstrániť rozsiahlou rekonštrukciou. V rámci nej sa počítalo s parkovou úpravou a dominantnou plastikou od profesora Juraja Bartusza. Do konca 80. rokov sa nosníky nakoniec zrekonštruovať podarilo, parkovisko so 114 miestami na státie bolo spojazdnené, avšak na vrchnú časť s parkom sa „pozabudlo“.
Havelkov reliéf na vonkajšej fasáde auly LF UPJŠ.
Prejdeme do susedného bloku Polikliniky Univerzitnej nemocnice, ktorý bol dokončený ako prvý v rámci celej stavby nemocnice. Stalo sa tak na sklonku roku 1973. Vo vstupnej hale polikliniky sa nachádzajú hneď tri umelecké diela – dva reliéfy a jedna maľba.
Maľba je umiestnená pri hlavnom výťahu a priechode do tzv. nízkej časti polikliniky (blok 03). Paradoxne, motív tohto diela toho veľa so zdravotníctvom a zdravím spoločné nemá – v strede sa nachádzajú postavy muža a ženy odeté do ľudových krojov s deťmi. Okolo nich sú domáce zvieratá a motívy dediny. Autorom maľby je významný slovenský maliar Ľudovít Fulla.
Naľavo od hlavného vchodu sa nachádza biely reliéf kvetiny zakomponovaný do tmavozeleného dreveného obloženia. Priamo nad zádverím je vo výške umiestnený reliéf Adolfa Havelku z roku 1974, ktorý vyobrazuje srdce a kvapky krvi.
V podnoži nemocnice, hneď vedľa vchodu pre návštevy, sa nachádza blok Kliniky detí a dorastu. Vo vstupnom vestibule je hneď oproti vchodu umiestnený reliéf akademickej maliarky Z. Čepkovej z roku 1983 vyobrazujúci slnko a strom doplnený o rôzne detské a prírodné motívy.
Dve menšie plastiky sa nachádzajú aj v átriu Detskej fakultnej nemocnice.
Reliéf kvetiny zakomponovaný do tmavozeleného stenového obkladu. Dielo pochádza z roku 1973, autor sa bohužiaľ podpísal len iniciálou M.
Luník I
Z areálu nemocnice sa vydáme na juh do okrsku Luník I. V jeho východnej časti sa nachádzajú študentské domovy Lekárskej fakulty UPJŠ postavené v polovici šesťdesiatych rokov. Ich areál výtvarne dotvárali kovové plastiky od akademického sochára Arpáda Račka znázorňujúce ľudské srdce s orgánmi krvného obehu (Srdce) a ľudský mozog s náznakmi nervového systému (Mozog).
Študentské domovy medikov boli rozdelené na dva bloky s rovnakým pôdorysom. V bloku nachádzajúcom sa bližšie ku Považskej ulici bola chlapčenská sekcia a vchod do nej dotvárala plastika Srdce. Dnes tam po nej nájdeme už len betónový podstavec, plastika je toho času deponovaná v sklade internátu. Vzdialenejší dievčenský blok má vstup riešený identicky a stojí pri ňom plastika Mozog.
Podľa študentských historiek nebolo rozmiestnenie plastík vôbec náhodné. Symbolizovali vraj to, čo tomu-ktorému pohlaviu chýba – teda mužom srdce a ženám mozog :-)
V strede okrsku Luník I sa nachádza Zuzkin park a v ňom je situované nákupné stredisko a osvetové centrum. Priestor nákupného strediska je dotvorený fontánou, ktorej dominuje 280 centimetrov vysoká bronzová plastika Traja IV (Stojaca rodina IV) od nedávno zosnulého sochára Jána Mathého.
V átriu susedného osvetového centra je umiestnená mramorová plastika Akt, ktorá je dielom Františka Gibalu.
Západne od obchodného strediska stávala kedysi fontána dotvorená monumentálnou plastikou Vtáci zo zváraného plechu. Jej autorom bol český sochár Arnošt Košík. Odstránená bola pravdepodobne koncom 80., resp. začiatkom 90. rokov a na jej mieste bol vytvorený umelý kopček, ktorý je v zime vyhľadávaný najmä deťmi ako vhodný priestor na sánkovanie.
Plastika Vtáci od českého sochára Arnošta Košíka je už minulosťou... Zdroj: fondy Štátneho archívu v Košiciach
V severozápadnej časti Zuzkinho parku je situovaná budova materskej školy, na vonkajšej fasáde ktorej sa nachádza keramická mozaika. Vyobrazuje deti hrajúce sa s loptami a jej autorom je akademický maliar Jakoby.
Juhozápadne od škôlky, naproti Kinu Družba, stojí jedna z najznámejších plastík na Terase – Kompozícia (Košický dóm) od Štefana Belohradského. Ide o zjednodušenú štylizáciu Dómu svätej Alžbety – akýsi kúsok starého mesta v novom meste.
Kovová plastika vzišla z tretieho ročníka Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove (rok 1970) a pôvodne mala červený náter, s doplnkovou oranžovo-žltou farbou na hranách. Ten však časom vďaka nulovej starostlivosti vybledol, začal sa odlupovať a na povrch sa dostala hrdza. Vzhľadu plastiky nepomohli ani viaceré „podpisy“ a „vylepšenia“ „sprejerov“ a „grafiťákov“. Kedysi bola dobre viditeľná z parku i od Družby, dnes je dokonale „zamaskovaná“ bujnou a chaotickou výsadbou ihličnanov.
Smutný osud postihol keramické mozaiky v interiéri Miestneho úradu Mestskej časti Košice–Západ (Trieda SNP 39), ktoré vyobrazovali šťastnú rodinku – manželský pár s troma deťmi a pracujúceho hutníka. Nachádzali sa vo vstupnom vestibule budovy, ktorú dostavali v roku 1974 podľa projektov architekta Eugena Kramára. Autorom mozaík bol akademický maliar Milan Ondrušek. Počas prestavby vestibulu koncom roka 2011 boli obe zlikvidované bez vedomia autora. Spôsobená škoda bola odhadnutá na 30 tisíc € a vo veci padli aj trestné oznámenia.
Plastika Košický dóm od Štefana Belohradského.
Nabudúce...
V nasledujúcej časti sa pozrieme na umelecké diela, ktoré sa nachádzajú na Luníkoch II, III a IV.
Uverejnené: 12. augusta 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.