50 rokov Terasy – 1. časť
„Za amfiteátrom v Košiciach bola včera naozaj zriedkavá slávnosť. Za účasti krajských, okresných a miestnych funkcionárov, ako aj občanov krajského sídla uskutočnil sa akt prvého výkopu budúceho socialistického mesta.“ Týmito slovami informovali Východoslovenské noviny zo dňa 27. februára 1962 o začatí výstavy sídliska na Terase. Najväčšie sídlisko v Košiciach teda tohto roku oslavuje svoju polstoročnicu a toto okrúhle jubileum si na Fotokošice.eu pripomenieme sériou článkov. V dnešnej prvej časti sa budeme venovať všeobecnej charakteristike sídliska.
Z mestečka veľkomesto
Nové mesto, Terasa či Košice–Západ – pod týmito názvami poznajú Košičania najväčšie sídlisko svojho mesta, po bratislavskej Petržalke druhé najväčšie na Slovensku. Postavené bolo v rokoch 1962 – 1972 na šírej planine na západnom okraji mesta, predtým využívanej ako vojenské cvičisko. Výstavbu sídliska si vyžiadalo budovanie mamutieho oceliarskeho podniku Východoslovenské železiarne neďaleko Šace. Košice, ktoré mali dovtedy necelých 80 tisíc obyvateľov, sa tak v priebehu desaťročia stali na naše pomery veľkomestom so 150 tisíc obyvateľmi a hrdili sa titulom „Najrýchlejšie rozvíjajúce sa mesto Československej socialistickej republiky“.
Východoslovenské noviny pri príležitosti slávnostného výkopu napísali: „Libuša, keď stála nad Prahou, predvídala ju, ako veľké mesto. V otváracom prejave predseda ONV v Košiciach Peter Gliba síce takéto slová nepovedal, ale v tomto prípade nebol ďaleko od pravdy. Už v roku 1965 budú mať Košice 120 000 obyvateľov a po 7 rokoch až 180 000. Na tomto obrovskom novom meste sa preinvestuje okolo pol druhej miliardy Kčs. Nové obytné bloky budú slúžiť nielen dnešnej generácii, ale aj tej, ktorá už bude žiť v komunizme.“
Prostredie sídliska bolo výtvarne dotvorené mnohými plastikami a mozaikami. Na obrázku plastika Plamene povstania na Luníku VII od estónskeho sochára Riho Kulda.
Panelové mesto na kopci
Terasa sa nachádza na západnej, pravobrežnej riečnej terase Hornádu, pričom približný geometrický stred sídliska – križovatka Triedy Slovenského národného povstania a Toryskej ulice – sa nachádza v nadmorskej výške 242 metrov nad morom, teda približne o 30 výškových metrov vyššie, než historické centrum mesta. O výstavbe železiarenského sídliska práve na Terase sa rozhodlo z dôvodu výhodných klimatických podmienok. Košice ležia na rozhraní nížinnej a podhorskej oblasti a ich zázemie tvoria lesy a predpokladali sa tu najnižšie vplyvy zaprášenia z hutníckeho kombinátu.
Severovýchodne od sídliska sa nachádza vnútromestské sídlisko Kuzmányho, smerom na východ sa rozprestiera tzv. „záhradné mestečko“ – štvrť rodinných domov pri starej nemocnici vystavaná za čias prvej republiky, ktorá je od Terasy oddelená pásom administratívnych budov a Moldavskou cestou. Juhovýchodne od sídliska sa rozprestiera nedobudovaný Všešportový areál, ktorý sa však postupne mení na rozsiahlu obchodnú zónu. Západne od Terasy sa nachádza štvrť rodinných domov budovaná postupne od polovice 70. rokov, za ktorou sa nachádza ďalšie panelové sídlisko – Sídlisko Košického vládneho programu.
Bývanie v parku
V celej mestskej časti Košice–Západ žilo k 1. januáru tohto roku 39 825 obyvateľov, no v tomto čísle sú zarátaní aj obyvatelia štvrte individuálnej bytovej zástavby nad Popradskou ulicou, ktorá však nepatrí ku panelovému sídlisku a bola stavaná samostatne. Počet obyvateľov panelového sídliska – Terasy, tak možno odhadovať na približne 35 tisíc.
Celé sídlisko vrátane občianskej vybavenosti sa rozprestiera na ploche 3,35 km2, ktorá bola zastavaná panelákmi a občianskou vybavenosťou. Hustota obyvateľov na Terase je okolo 260 obyvateľov na hektár – pre porovnanie, na sídlisku Ťahanovce sa tento ukazovateľ pohybuje tesne pod hodnotou 400. Toto porovnanie dokazuje snahu autorov konceptu sídliska v rámci vtedajších možností čo najviac humanizovať prostredie. Po vzore zahraničných „záhradných miest“ bola prevzatá koncepcia „bývania v parku“, podľa ktorej je vo vnútroblokových priestoroch každého Luníka zriadená plocha verejnej zelene doplnená o základné občianske vybavenie. Zabezpečená bola okrem iného aj bezkolízna dochádzka detí do predškolských a školských zariadení.
Bývanie v parku na Luníku III.
Názvy inšpirované kozmonautikou
Sídlisko Terasa sa delí na osem okrskov – Luníkov. Slovíčko „Luník“ bolo do slovenčiny prevzaté z ruského jazyka koncom 50. rokov a označuje kozmickú raketu vystrelenú na Mesiac. Takéto pomenovanie sídliskových okrskov dokonale odzrkadľuje obdobie dobývania kozmu začiatkom šesťdesiatych rokov. Názvy Luník I, Luník II a pod. sa však dnes používajú už len minimálne, oveľa častejšie sa vyskytuje všeobecný zľudovený názov „Terasa“. Výnimkou je snáď len Luník VIII, ktorý stojí viac–menej osamotený, mimo ostatných Luníkov, za výrobnou zónou a areálom Dopravného podniku mesta Košice.
Plošne najväčším Luníkom je Luník VII, ktorý sa rozprestiera v juhozápadnej časti sídliska na ploche 0,38 km2. Najmenšími Luníkmi sú „päťka“ a „šestka“, ktoré sú často uvádzané spolu ako „Luník V–VI“ a dohromady zaberajú plochu 0,48 km2. Pôvodne tu však bola sídliskom zastavaná oveľa menšia plocha – len necelých 0,3 km2 – a bolo to kvôli prítomnosti areálu národného podniku Východoslovenské tehelne a viacerých starých rodinných domov postavených v 20. a 30. rokoch. Tehelne i domy boli zbúrané až v 80. rokoch a boli nahradené „sídliskami“ Moldavská a Tri hôrky, ktoré však úplne splynuli s oveľa skôr postavenými Luníkmi V a VI.
Dostavba okrskov Luník V a VI. Mapový podklad © Openstreetmap.org.
Občianske vybavenie
Na Terase sa ako na jednom z mála košických sídlisk podarilo dobudovať komplexné občianske vybavenie. Na každom Luníku (s výnimkou Luníkov V a VI, ktoré boli pôvodne uvažované ako jeden okrsok) sa pôvodne nachádzalo obchodné stredisko, materská škola a detské jasle, základná škola s ihriskom i kultúrne stredisko. Sídlisko okrem toho dopĺňa komplexná mestská i nadmestská vybavenosť – komplex budov Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura, Magistrát mesta Košice, Obchodné centrum Galéria, Spoločenský pavilón, Gymnázium Trebišovská, pohotovostná lekárska služba, dva kostoly a rôzne ubytovne a internáty.
Štvorprúdová „diaľnica“ naprieč sídliskom
Sídlisko Terasa tvorí z dopravného hľadiska dôležitú tepnu celomestského významu. Hlavná komunikácia – Trieda Slovenského národného povstania – je mestský bulvár široký 60 metrov, pričom jazdné pásy zaberajú spolu 27 metrov. Po osi komunikácie vedie električková trať, po okrajoch sú široké zelené pásy a za nimi združené chodníky pre peších i cyklistov. Trieda SNP začína pri amfiteátri, v križovatke s Watsonovou ulicou a Ulicou Československej armády a končí sa na najväčšom kruhovom objazde na Slovensku, kde sa napája na Moldavskú cestu. Spolu meria 2814 metrov a bola vybudovaná v roku 1961, teda v niekoľkomesačnom predstihu pred komplexnou bytovou výstavbou. Hoci túto komunikáciu naprojektovali pred vyše polstoročím, bohato postačuje aj súčasným intenzitám dopravy.
Alternatívou ku Triede SNP je paralelne vedená Popradská ulica, ktorá zo západu ohraničuje priestor sídliska a od Triedy SNP je vzdialená približne 650 metrov. Hlavnú tepnu navyše dopĺňa celý rad kolmo vedených vedľajších komunikácií. Z nich najvýznamnejšie je Toryská ulica, ktorá Triedu SNP križuje v približnom geometrickom strede sídliska tvorenom administratívnymi a obchodnými budovami. Táto ulica tvorí jednu z troch hlavných prístupových ciest na sídlisko Košického vládneho programu, ktoré leží poldruha kilometra západne.
Trieda Slovenského národného povstania – široký mestský bulvár, hlavná tepna sídliska. Foto: fondy Štátneho archívu v Košiciach.
V nasledujúcej časti seriálu o Terase sa pozrieme na históriu tohto územia pred jeho zastavaním panelovým sídliskom.
Uverejnené: 9. februára 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.