50 rokov Terasy – 3. časť
Úvodné dve časti výročného seriálu o sídlisku Terasa boli venované všeobecnej charakteristike najväčšieho košického sídliska a histórii územia, na ktorom stojí, z „predsídliskových čias“. Dnes sa pozrieme bližšie na prvé stavby, ktoré na terasu prenikli už koncom 19. storočia a ktoré boli súčasťou takmer 60–hektárovej štvrte rodinných domov.
Situácia v období priemyselnej revolúcie
Po zbúraní mestských hradieb začiatkom 19. storočia a po postupnom vyrovnaní výškových rozdielov sa Košiciam naskytol priestor na územnú expanziu. Stredoveké mesto, ktoré sa vyznačovalo častokrát úzkymi uličkami a úzkymi a dlhými domovými parcelami bolo asanáciou hradieb odkryté. Za poslednými domami ostali len korytá fortifikačných priekop a za nimi v diaľke takzvané mestské huštáky – predmestia. Priestor medzi stredovekým mestom a huštákmi bol postupom času rozparcelovaný a koncom 19. storočia už bolo možné hovoriť o takmer úplnom splynutí stredovekého mesta s jeho predmestiami.
Priemyselná revolúcia v polovici 19. storočia zasiahla aj Košice a vďaka nej územne narástli aj dovtedy skromne zastavané huštáky. Kým pred začiatkom spriemyselňovania bolo na strednom huštáku (dnes v jeho priestoroch leží sídlisko Kuzmányho) len čosi vyše sto domov, v časoch najväčšieho priemyselného rozmachu ich už bolo približne 250.
Expanzia zástavby
V 60. rokoch 19. storočia sa zástavba postupne dostala aj na dnešnú Štúrovu ulicu, do miest, kde sa dnes nachádza Steel Aréna. Na voľnej ploche medzi tzv. starou a novou cestou do Moldavy (dnes Štúrova a Žižkova ulica) za krátky čas vznikla štvrť Tábor, obývaná prevažne cigánskymi primášmi. Netrvalo dlho a na ôsmich úzkych uličkách vzniklo vyše sto skromných domčekov. Postupom času bola zastavaná takmer celá plocha medzi dvoma moldavskými cestami a zástavba Tábora expandovala za novú Moldavskú cestu – dnešnú Štúrovu ulicu – do svahov Terasy.
Prvými ulicami, či skôr uličkami na Terase boli ulice Myslavská (Miszlókai utca) a Posledná ulica (Végsőpart utca). V roku 1892 došlo k ich premenovaniu na Píšťaľnú (Síp utca) a Mračnú ulicu (Felhő utca). V tom čase už ale v okolí existovali aj ďalšie uličky, ktoré v tom istom roku dostali aj pomenovanie – Poľná ulica (Mező utca) a Bubnová ulica (Dob utca). V roku 1901 potom vznikla Idanská ulica (Ida utca), na ktorej v roku 1912 stálo sedem domov.
Ulice Tábora podľa mapy z roku 1909. Prejdite myšou na obrázok a zobrazí sa vám legenda.
Nová etapa vývoja
Stavba domčekov v Tábore následne na čas utíchla a len kde-tu sa vyplňovali prázdne parcely. Ku vzniku nových ulíc došlo až za prvej Česko–Slovenskej republiky. Od polovice dvadsiatych rokov až do roku 1938 bola postupne zastavaná plocha takmer celého dnešného Luníka V (lokalita známa pod názvom Tri hôrky) a plocha od bývalej sladovne až po súčasné obchodné centrum Galéria.
Dňa 21. decembra 1927 na Troch hôrkach oficiálne vznikli ulice Mišíkova, Bernolákova, Jána Matúšku a Ľudevíta Zellu. Bernolákova a Matúškova však už existovali o dva roky skôr a boli dočasne vedené ako „ulice bez mena“. V tom čase vznikla aj Hudobnícka ulica, ktorá viedla paralelne s Idanskou a spájala Bernolákovu a Matúškovu ulicu. Ulicu Ľudevíta Zellu je možné nájsť ešte aj dnes – konkrétne jej severnú časť, ktorá sa nachádza v takzvanom asanačnom pásme a vystupuje pod názvom Zvončeková ulica. Z pôvodnej Mišíkovej ulice sa dodnes nezachovalo nič. Táto ulica bola v 50. rokoch pričlenená k Ružovej ulici, ktorej zvyšok sa nachádza v asanačnom pásme. Pôvodnú Bernolákovu a Matúškovu ulicu nám pripomínajú už iba ich trasy, ktoré boli pri prestavbe na sídlisko do značnej miery zachované.
Hromadný vznik ulíc sa konal aj 4. novembra 1930. V lokalite Hliník, tam, kde sa dnes nachádza slobodáreň Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura, vznikli ulice Brekyňová a Fialková. Ulice boli napojené na Husársku ulicu, ktorá smerovala na východ „dolu z kopca“, okolo tzv. Stračej dolinky ku pivovaru Bauernebl a syn. V roku 1930 vznikli ďalej ulice Robotnícka, už spomínaná Ružová, Stokrásková, Konvalinková, Svetlá a Tri hôrky. Zo zástavby prvých troch menovaných ulíc sa dodnes čo–to zachovalo v asanačnom pásme.
4. novembra 1930 vošla do platnosti aj takzvaná Répászkyovej parcelácia pozemku číslo 4812, ktorý sa nachádzal za tehelňou, v priestore od súčasnej okružnej križovatky až po Bardejovskú ulicu a Spoločenský pavilón. Ústrednou ulicou tejto „kolónie“ domov bola Široká okružná trieda, ktorej stredom pretekal Hlinícky ochranný jarok spomínaný v predchádzajúcej časti seriálu. Paralelne so Širokou viedli ulice Senná, Záhradnícka a Lastovičia, kolmo na ne Rovná ulica.
Rozsah zástavby z roku 1941 na uliciach, ktoré vznikli tzv. Répászkyovej parceláciou v roku 1930.
V priebehu tridsiatych rokov ďalej v okolí Troch hôrok vznikli aj ulice Michalská, Blatná, Pražská okružná a Ulica Andreja Guotha. Na Hliníku, napojením na Husársku ulicu vznikli ešte ulice Križkova, Chmeľová a Hadová. Regulačný plán mesta Košice rátal aj s ďalšou expanziou zástavby rodinných domov a vznikom nových ulíc na Terase, avšak ku tomu nakoniec nedošlo v dôsledku vypuknutia druhej svetovej vojny a úbytku obyvateľstva.
Terasa počas druhej svetovej vojny
Začiatkom horthyovskej okupácie mesta opustilo Košice mnoho obyvateľov českej i slovenskej národnosti, čoho dôsledkom bolo viacero neobývaných domov. Počet obyvateľov v priebehu niekoľkých mesiacov klesol z 80 na čosi vyše 60 tisíc. Výstavba nových domov preto poklesla a väčšinou sa orientovala len na zapĺňanie prázdnych parciel v už existujúcich uliciach.
Podstatnými zmenami však prešli názvy ulíc. „Vhodné“ názvy ako napr. Robotnícka, Svetlá, Stokrásková boli preložené do maďarčiny a používali sa ďalej, uliciam s „nevhodnými“ názvami boli vymyslené nové názvy. Križkova ulica bola dňa 3. júna 1939 premenovaná na Agyagos-utca (Hlinícka ulica), Pražská okružná na Külső-utca (Vonkajšia ulica), Ulica Andreja Guotha na Gomb-utca (Gombíková ulica), Ulica Ľudevíta Zellu na Bihari-utca (Biharská ulica, Bihar – obec na území Rumunska so silnou maďarskou populáciou).
Mišíkovu ulicu maďarské úrady premenovali na Cinka Panna-utca, podľa legendárnej cigánskej primášky a Matúškovu ulicu na Regös-utca podľa bájneho stredovekého potulného speváka. Honosne znajúci názov Širokej okružnej triedy za tehelňou bol zmenený na Ővárok-utca, teda ulica niesla po novom meno ochranného jarku, ktorý ňou pretekal.
Rozsah „starej Terasy“ v roku 1938. Prejdite myšou na obrázok a zobrazí sa vám stav ulíc v roku 1940.
Kolónia regentovho syna
Jedinou masovejšou výstavbou na Terase počas druhej svetovej vojny bolo vybudovanie 58 domov v štýle dolnozemských obydlí, ktoré boli určené výlučne len pre etnických Maďarov. Kolónia domov vyrástla v priestore medzi Myslavskou cestou, Guothovou, Bernolákovou a Blatnou ulicou (názvy pre lepšiu orientáciu uvádzame česko–slovenské). Dokončená a odovzdaná do užívania bola v roku 1943 a celá táto kolónia dostala názov po vtedy len nedávno tragicky zosnulom Štefanovi Horthym, ktorý bol synom maďarského regenta Miklósa Horthyho de Nagybánya.
Horthyho syn padol v auguste 1942 na východnom fronte pri Alexejevke neďaleko Voroneže ako pilot vojenského lietadla. Okrem kolónie domov niesla v tom čase v Košiciach jeho meno aj vojenská letecká škola, ktorá bola zriadená v priestoroch bývalej Kadetky na Komenského ulici.
Povojnové roky
Po druhej svetovej vojne a opätovnom pričlenení Košíc ku Česko-Slovensku boli názvy ulíc vrátené do predvojnovej podoby. V 50. rokoch ešte vznikla Kordíkova ulica a sústava uličiek za tehelňou známa pod veľavravným názvom „Uličky pri tehelni“. Došlo aj k premenovaniu Zellovej ulice na Zvončekovú, Pražská okružná bola rozdelená na dve časti, pričom severná dostala názov Brečtanová ulica. Ulica jestvuje dodnes a plní funkciu zásobovacej komunikácie pre OC Galéria. Aktuálne sa na nej nachádza už len jediný rodinný dom. Názov Hadovej ulice bol najprv upravený na Hadia ulica a neskôr zmenený na Kvetná ulica. Poslednou zmenou bolo pričlenenie Mišíkovej ulice k Ružovej.
Z obytnej štvrte asanačné pásmo
Zmenami uličných názvov v 50. a 60. rokoch bol zavŕšený vývoj uličnej siete a zástavby takzvanej „starej Terasy“. Koncom 50. rokov, keď sa upresnila stratégia budovania oceliarskeho kombinátu, bolo rozhodnuté aj o výstavbe moderného sídliska – mesta v meste – na západnej terase. Štvrť rodinných domov, ktorá sa vyvíjala a rástla takmer sto rokov bola razom vyhlásená za asanačné pásmo. Väčšinu zástavby sa do roku 1989 podarilo postupne zbúrať a nahradiť novými objektmi. V priestore tzv. Nového obvodového centra však ostalo stáť asi tridsať domov, ktoré sú dnes už v havarijnom stave a pre Terasu predstavujú hygienickú i estetickú záťaž. V priebehu piatich desaťročí od začiatku výstavby sídliska sa objavilo viacero štúdií na riešenie Nového obvodového centra, avšak ani jedna z nich nebola dotiahnutá do štádia realizácie. Týmito štúdiami sa budeme podrobnejšie zaoberať v niektorej z ďalších častí.
V dnešnej časti sme sa venovali takzvanej „starej Terase“ – štvrti rodinných domov, ktorá zaberala časť Luníkov I a V. V nasledujúcej epizóde sa už dostaneme ku prvopočiatkom panelového sídliska a pozrieme sa bližšie na rôzne varianty zastavovacích štúdií Terasy z konca päťdesiatych rokov, ale spomenieme napríklad aj zámery na urbanizáciu Terasy ešte z čias prvej svetovej vojny.
Uverejnené: 1. apríla 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.
Podkladové mapy pochádzajú zo súkromných zbierok.