50 rokov Terasy – 8. časť
Nové obvodové centrum, Obvodové centrum Terasa, Asanačné pásmo. Pod týmito názvami poznajú Košičania plochu na sídlisku Terasa, ktorá bola vyhradená pre vyššie občianske vybavenie ešte začiatkom 60. rokov. Rozprestiera sa medzi Luníkmi III a IV a I a V, má obdĺžnikový tvar pretiahnutý v západo–východnom smere od Popradskej až po Štúrovu ulicu a rozmery približne 200×1200 metrov. Podľa plánov by obvodové centrum malo nadväzovať na historické centrum Košíc. Plánuje sa už 50 rokov, no dodnes nie je realitou.
Vymedzenie plochy
Plocha Obvodového centra Terasa je ohraničená zo západ panelovým domom na Ulici slobody, z juhu komunikáciou na Toryskej ulici, z východu Štúrovou a Žriedlovou ulicou a zo severu ulicami Floriánska, Husárska, Fialková, Laborecká a Ružínska. Plocha dosahuje rozmery 1200 metrov na dĺžku a 200 až 350 metrov na šírku a jej rozloha je približne 32 hektárov. V strede je obvodové centrum preťaté v severo–južnom smere štvorprúdovou komunikáciou Trieda SNP so šírkou 60 metrov v jej korune.
Čo je obvodové centrum?
Obvodové centrá mali byť bežnou súčasťou košických sídlisk. Zahrňovať mali administratívne, kultúrne, spoločenské a obchodné zariadenia s celomestským významom. Projektovali sa v nich Domy obuvi, Domy služieb, Domy nábytku, reštaurácie, administratívne budovy, kultúrno–osvetové strediská, kiná a podobne.
Obvodové centrum bolo naplánované aj na sídlisku Dargovských hrdinov či sídlisku Košického vládneho programu. V procese výstavby sídlisk však bola výrazne uprednostňovaná komplexná bytová výstavba, preto väčšina plánovanej občianskej vybavenosti ostala len na papieri. Na „Furči“ sa z tamojšieho obvodového centra stihla postaviť akurát Poliklinika Východ a pošta, na „KVPčku“ v podstate nič.
Prvé plány obvodového centra na Terase
Prvé štúdie pre Obvodové centrum Terasa vypracoval ešte v 60. rokoch Bertold Hornung v spolupráci s Michalom Kalinovským a Jánom Gabrínym. Išlo viac–menej o prvotné ideové vymedzenie plochy a prvé pohľadové skice vyobrazujúce územie ako obchodno–spoločenské centrum sídliska.
Perspektívny pohľad na obvodové centrum podľa štúdie kolektívu Bertolda Hornunga. Zdroj: Východoslovenský stavbár.
Prvá podrobná štúdia
Oveľa ucelenejšou sa javí štúdia z dielne architektov Alexandra Béla, Dušana Jurániho a Pavla Merjavého, ktorá vznikla na prelome 60. a 70. rokov.Obsahuje už aj podrobný zástavbový plánik s rozmiestnením jednotlivých objektov.
Do západnej časti centra architekti situovali park s rozlohou poldruha hektára. Tento park je medzi obyvateľmi sídliska známy ako „Salámový park“ – takúto prezývku si vyslúžil vďaka plastike Život od Josefa Vachálka z roku 1972, ktorá pripomína sedem na sebe poukladaných kusov salámy. O tejto plastike, ale aj o ďalších vyše štyridsiatich umeleckých dielach na sídlisku Terasa bude reč v niektorom z ďalších pokračovaní seriálu.
Východne od „Salámového parku“ bola situovaná detská poliklinika, neskôr pretransformovaná na pohotovosť. Budovu naprojektoval Ing. arch. Ivan Šuhajík a pôvodne bola prízemná. V súčasnosti je už po radikálnej prestavbe a slúži naďalej ako pohotovosť.
Bývalá budova detskej polikliniky Nové mesto, dnes pohotovosť. Zdroj: Malinovský, Viktor. 20 rokov Stavoprojektu v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Za detskou poliklinikou sa uvažovalo o postavení detskej nemocnice ktorá mala byť dominantou severozápadného nárožia Triedy SNP a Toryskej ulice. Po postavení sídliska tam bola dočasne umiestnená kotolňa. Košickí plánovači sa však nakoniec rozhodli umiestniť sem budovu straníckych orgánov KSČ – tzv. „Biely dom“, dnes Magistrát mesta Košice – ktorej výstavba sa rozbehla v roku 1979. V tom čase išlo o jednu z najväčších administratívnych budov na Slovensku. Dokončená bola v roku 1985.
Štúdia zástavby Obvodového centra Terasa. Autori: Alexander Bél, Dušan Juráni, Pavol Merjavý. Zdroj: Malinovský, Viktor. 20 rokov Stavoprojektu v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Východná časť obvodového centra
Vo východnej časti obvodového centra bola do blízkosti križovatky umiestnená budova Obvodného národného výboru a telekomunikácií. Postavená bola začiatkom 70. rokov podľa projektov Ing. arch. Eugena Kramára a jej dominantou je zasadacia sieň riešená nekonvenčnou formou – ako obrátená pyramída. Okrem Obvodného národného výboru Košice II a Riaditeľstva spojov tu mala pracoviská aj Verejná bezpečnosť.
Za „obrátenou pyramídou“ mali v smere na východ nasledovať obchodné budovy Prioru, Domu obuvi, Domu kožušín, Elektrodomu a ďalších obchodných prevádzok s pešou zónou a veľkorysými zhromažďovacími plochami. Na východnom okraji obvodového centra boli rozmiestnené budovy slobodární Mestského národného výboru, internáty strednej zdravotníckej školy, budova Štátnej vedeckej a Krajskej knižnice a komplex administratívnych budov a objektov výskumných ústavov. Z týchto objektov sa v 70. rokoch čiastočne zrealizovali len slobodárne.
Zdroj: Malinovský, Viktor. 20 rokov Stavoprojektu v Košiciach. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Park s pamätníkom
Za poslednými budovami obvodového centra mal nasledovať Park mieru s pešou komunikáciou vedúcou do historického centra. Architekti a urbanisti sa istý čas pohrávali aj s myšlienkou umiestnenia pamätníka Červenej armády na exponované miesto v parku. Stáť mal na mieste starého evanjelického cintorína, ktorého veľká časť bola za socializmu zlikvidovaná aj napriek tomu, že sa na ňom nachádzalo viacero pamiatkovo zaujímavých rodinných hrobiek významných Košičanov.
Parkovanie
V celom Obvodovom centre Terasa bolo navrhnutých vyše 1200 parkovacích miest, čo výrazne prevyšovalo vtedajšie potreby. Tretina z týchto parkovacích miest mala byť umiestnená do pozemných garáží.
Peší ťah do historického centra
Veľmi dôležitým prvkom prvej štúdie bola už spomínaná pešia komunikácia, ktorá mala viesť z obvodového centra v podstate až ku Dómu svätej Alžbety. Historické centrum by tak bolo oveľa silnejšie previazané s novým mestským centrum na Terase.
Pešia komunikácia mala viesť od budovy národného výboru pomedzi plánované obchodné prevádzky smerom na východ a ďalej cez park na Floriánsku (vtedy Ménešiho), Šrobárovu a Alžbetinu ulicu.
Absolútna dominancia chodcov v obvodovom centre bola zvýraznená tým, že komunikácia na Ružovej ulici, ktorá mala pretínať východnú časť centra a oddeľovať park od obchodnej zóny, mala byť zapustená pod zem.
Nabudúce...
V nasledujúcej časti predstavíme štúdiu zástavby Obvodového centra Terasa z 80. rokov, ako aj projekt administratívno–obchodno–ubytovacieho komplexu Slovenského energetického podniku, ktorý bol spracovaný v roku 1987.
Uverejnené: 20. júla 2012. © 2012, Fotokošice.eu. Všetky práva vyhradené. Akékoľvek kopírovanie článku alebo jeho časti je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora.